Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

KAŽDÝ ČLOVEK JE JEDINEČNÝ A BOHOM MILOVANÝ

            „Do záhrady ľudského stvorenia zasadil Boh najrozličnejšie druhy rastlín. Niektoré vydávajú krásnu vôňu, iné sú príjemné len svojimi farbami. Ďalšie poskytujú plody – niektoré sladké, iné sú horké. Niektoré odkvitnú za jeden deň, iné kvitnú celé mesiace. Niektoré potrebujú tieň stromu, iné sa nezaobídu bez hojnosti svetla. V mystickej záhrade nenájdeš dve rovnaké duše.“ Takto sa o jedinečnosti každého človeka básnicky vyjadril brat Efraim.
            A naozaj, i v dejinách sledujeme, ako Boh pre svoje ciele využíva najrozmanitejšie schopnosti a dary človeka: Filip Neri bol veselý a aj vďaka tejto povahovej črte ľahšie získaval ľudí pre Krista, zatiaľ čo svätému Hieronymovi, brilantnému, ale drsnému mužovi sedela skôr individuálna práca učenca a prekladateľa. Svätý Mikuláš bol známy svojou štedrosťou k chudobným, zatiaľ čo slepá Margita de Castello sa modlila a starala o druhých s veľkou štedrosťou ducha. František Xaverský horel túžbou, ktorá ho viedla k putovaniu po svete v úlohe misionára, kým svätá Terézia z Lisieux sa stala patrónkou misií, hoci neopustila múry kláštora.
            Stará kresťanská tradícia hovorí, že každého z nás posiela Boha na svet so špeciálnou rečou, ktorou má obohatiť svet, s piesňou, ktorú nik nezaspieva, iba on, s činom lásky, ktorý môže urobiť iba on. Každý z nás musí urobiť to svoje sám. Niekto je viac povolaný k aktívnej činnosti, niekto viac k modlitbe. Niekto bude viac ohlasovať Krista v zhromaždení, iný trpezlivým plnením si každodenných povinností v rodine alebo starostlivosťou o chorých, sociálne slabých, či ľudí hľadajúcich svoje miesto v živote.  
            Nesmúťme, že nie sme ako tí druhí, radšej sa vynasnažme objaviť Božie dary v sebe. Každý z nás ich dostal. Nielen tí druhí, ale i ja sám som bol obdarovaný a môžem prispieť s spoločnému dielu Cirkvi.

Boh nechcel, aby sme boli všetci rovnakí, ani aby sme na jedinej ceste všetci kráčali rovnakým spôsobom.
                                                                                                          Josemaría Escrivá